Martha Bielska

išče jeden termin na to: ŽE JU UHNAL.
Teĺo otravoval Otrava,otravna až še do ňoho zabuchla.
Šak DE PEJRAK muj vzor na tu situaciu.

prečíta

sa musim smiat ze mi ponukla kamaratstvo. ak sa zalubis a on ti ponukne kamaratstvo je to horsie ked ho prijemnes lebo ta este viac srdce boli. Bud vsetko alebo nic

To jo, poznam ja taky par dze bul hlop zalubeny, dzifka chcela byc len kamaratka, trapilo ju ze mu neopatuje lasku... a nakoniec spolu zacali chodzic :-) (dufam ze toto si dotycna a Leo neprecitaju :) )

Osobne som to zažila. Prvotné odmietnutie človek prežíva veľmi ťažko. Nemôžte sa začať priateliť z hodiny na hodinu. Treba nechať emócie "vychladnúť" a s odstupom času si možno uvedomíš že aj priateľstvo s tou ženou bude prínosom pre Tvoj ďalší život. Možno objavíte aj niečo iné čo by vás mohlo spájať, nemusí to byť zákonite iba láska muža a ženy. Neplatí to pri urazenej ješitnosti ani vtedy, keď to ešte veľmi bolí pri srdci. Ja sa "priatelim" aj so svojim exmanželom. Ale trvalo mi to asi rok, kým som pochopila, že nie je všetko iba čierne a biele.

skvelý článok, aj pre iných, čo to prežívajú :) dík

on už druhú lásku má a tiež som mu radila, aby jej nechal voľný priechod...lenže cíti voči nej výčitky, ale verím, že časom sa to vyrieši :)

on ju svojou láskou nevydiera, nikomu sa nesťažuje, mňa tiež v podstate nepozná, nezraňuje ma to, len mrzí, že mu nedokážem pomôcť :/ ale tiež si myslím, že by si ten cit mal uchovať, lenže ak vďaka tomu žije v nádeji na jej naplnenie?

ale myšlienka o tom, že by ho nemohla urobiť šťastným, aj keby chcela je zaujímavá...čo ak verí, že sa jej city raz zmenia?

vkročí nám do života práve vtedy, keď to najmenej čakáme. Môžeš mať pravdu v tom, že aj ona môže ešte zmeniť názor. A o tom je práve to "prechodné obdobie". Zo sympatie môže vzísť láska. Bol by ideálne poznať aj pohľad
z druhej strany. Považovala som to za definitívne. Ak nechodí s niekým iným, alebo aj chodí a zvažuje či sa rozhodla správne, tak je tu ešte nádej!!!

u neho to prechodné obdobie trvá už 4 roky a z jej strany sa nič nezmenilo :/ teraz s nikým nechodí (ona), no aby to bolo ešte komplikovanejšie, tiež mala pred rokom "toho pravého" na dohľad....

prines druhý diel o tej babenke. Musíš zistiť jej pohnútky... Veď tomu "nešťastníkovi" musela nejako zdôvodniť svoje odmietnutie. Tam je to trochu nejasné. Bude tu aspoň zaujímavá téma.

je človek dospelý,aj keď u chlapa sa to nikdy nevie,ale mal by prijať fakt,že deva je zadaná a pozrieť sa na celú story i z jej pohľadu.
Dobre sa mi to píše,keď som nič podobné nezažil,ale snáď by som reagoval tak,ako som to zrovinka napísal.

povedala len "nič k tebe necítim" a to je všetko, nič iné, v podstate sa o tom asi veľmi nerozprávajú, on preto, lebo vie, že je to pre ňu nepríjemné a inak by s ňou asi nemohol byť a ona nemá asi dôvod rozoberať to...aj by som napísala, ale nič viac neviem ;) ale ak bude na to dôvod, napíšem :)

nie je zadaná, to on si našiel inú babenku ;) a má ju rád, ale nie tak ako tú prvú...och zamotané :))) ale nie je to na smiech...možno by sa niekto spýtal, prečo začal chodiť s inou, keď miluje to prvé dievča...ale to som mu zase poradila ja nešťastnica, aby jej dal šancu, ak sa mu páči :) eto vsjo

to som zasa domotal,ale v takomto prípade nerozumiem,ono,do cudzieho vzťahu nik lepšie nevidí,ako vlastníci toho puta..to bolo dosť múdre,nie? :)

bolo, preto sa k tomu už nechcem vracať, nepoznám riešenie a on si snáď nejako poradí ;) radili sme mu všetci, za čo Vám veľmi pekne ďakujem, len on sám vie, čo urobí...

Iba ak by sme ho našimi názormi presvedčili, že lásku si nemôže vynútiť.

Tvoja rada je dobrá. Ja by som ju určite bral a zrejme by som veľmi podobne správal.Až na jednu "maličkosť". Na tú o ktorej celý problém je: na lásku. Na lásku musia byť dvaja... ale čo, keď je tu tá neopetovaná? Dá sa tá skutočná len tak zmazať? To si len tak povieš, tu to nejde, obrátim sa inam? Povedať sa to dá ľahko a asi nie je ani problém to uskutočniť čo sa týka nájdenia druhého partnera/ky. Ale čo láska, tá skutočná a pravá? Hľadá sa len tak na povel?
Koľko krát sa človek dokáže v živote skutočne zamilovať? Tí čo nemajú šťastie, sa asi skutočne nezamilujú nikdy. Tí šťastní raz? Dvakrát? Pripusťme, že možno výnimočne trikrát... Asi nemáš 15-násť a vieš o čom píšem...
Správanie Lea je také ako si napísala. Je pre väčšinu nelogické, hlúpe, zlé, možno otravné..Ale iba on vie, čo má v srdci a kam kráča jeho duša

Plný súhlas. Naozaj sa zamilovať do niekoho, to nie je ako kúpiť si nové topánky a tie staré hodiť do koša. To je trochu jedinečnejšia vec.

Ako to, že sa už dokázal zamilovať do inej? Alebo to bol len taký "truc-podnik", aby tej svojej neopätovanej láske dokázal, že o neho majú dievčatá záujem? Z tohto trojuholníka by som ľutovala to dievča, ktoré sa zaľúbilo do neho. Keby totiž ľúbil čistou láskou tú svoju vyvolenú, mal jej to dokazovať skutkami nielen slovami. Znie to tvrdšie, ale - keďže nemáme viac údajov k dispozícii - skúsme to zobrať ako simulovanú situáciu. So všetkým trápením sa musí človek vysporiadať predovšetkým sám. Ja som v prvotnej reakcii ani nepripúšťala, že už má iné dievča. Považovala som ju za kámošku. Apelovala som na postupné "vychladnutie" citu. A ešte sa dozvedáme, že to už trvá 4 roky. Veď to už mal dávno vyriešiť čas. Ak stále
prechováva zaľúbenosť, aby som nebola nespravodlivá, tak už musí mať náznaky šedín vo svojom mladom veku alebo žalúdočné vredy. (taký nepekný záver vety)

pri čítaní tvojich riadkov ... páči sa mi, ako racionalisticky si celý problém (resp. príspevok, ktorý napísala dia) poňala a v podstate sa pokúsila načrtnúť kadiaľ vedie či nevedie ďalšia cesta ... to nie je výčitka, skôr pochvala :o))
Ono je asi trochu iné pozerať sa na celý problém očami človeka, ktorý už má niečo v živote za sebou a trochu iné je byť po prvý (druhý) raz v živote zamilovaný ... a ešte k tomu nešťastne. Tiež mám už niečo za sebou a viem, že skutočný život je o láske len sčasti ... a každá láska je dennodenne vystavovaná (aj) stereotypom povinností, starostí a problémov...
Napriek tomu si myslím, že mnoho (najmä mladých) ľudí prechádza aj obdobím neopätovanej lásky, s ktorou sa každý musí vysporiadať sám a niekomu sa to darí lepšie, inému horšie. Vyhnúť sa takejto láske je neraz nemožné. Stotožňujem sa s názormi, že vyrovnať sa s takouto láskou pomáha najmä čas či nová (naozajstná) láska ... ale aj rady priateľov a rozhovory s nimi ... či už o ich podobných skúsenostiach, alebo aspoň o možnostiach, ako danú situáciu riešiť...

Pozdravujem všetkých diskutujúcich ... zvlášť diu a teideho :o))

(teda k tomu o 14:46)
Život síce nie je romantický film (zvlášť v dnešnej dobe nie), no napriek tomu sa môže občas stať, že človek niekde vo svojom vnútri uchováva niektorú zo svojich lások po celý život ... aj napriek tomu, že žije v partnerstve s niekým iným, resp. má fungujúcu rodinu ... netvrdím, že je to úplne v poriadku, no viem, že sa to stáva. V podstate akoby sa s takouto (neopätovanou či inak skrachovanou) láskou vyrovnával po celý život. Čo ty na to?

Ponúkla si pekné myšlienky. K Tvojmu konštatovaniu, že "sa môže občas stať, že človek niekde vo svojom vnútri uchováva niektorú zo svojich lások po celý život" Ti môžem jednoznačne potvrdiť, že v mojom prípade to platí na 100 %
a bolo by smutné, možno aj bezcitné, kwby tomu tak nebolo. Lásky sú súčasťou nášho života. Jasné, že najviac nám utkvie v pamäti tá prvá. Netreba to veľmi spomínať pred partnerom, lebo muži sú na to veľmi citliví, ale treba si ju uchovávať hlboko vo svojom srdci. Netreba živiť ilúziu čo by bolo keby...Nostalgii sa nevyhneme... ale to je už na ďalší príspevok. Nechceš sa ho zhostiť?

juj, keby som vedela, že sa pridáš, rada ťa vidím ;)

najskôr k Marthe :) nuž, možno to nie je taká láska, akú pociťuje k tej svojej vyvolenej (nebolo to z trucu, aspoň dúfam), ale má ju rád a nedokázal by ju v tejto chvíli opustiť...tiež mi povedal, že vnútorná krása človeka sa spoznáva oveľa dlhšie a že svoju terajšiu priateľku len spoznáva, sú spolu veľmi krátko...xi a tuším svojim výzorom maskuje všetky následky zaľúbenosti :)

las :) tiež si myslím, že láske sa nedá vyhnúť a keď máme to šťastie, že sa objaví, nech je akákoľvek, asi by sme si ju mali chrániť, aspoň v srdci alebo ju sprostredkovane dávať niekomu inému, možno terajšiemi partnerovi, dieťaťu, ľuďom či domácemu zvieratku...človek dokáže milovať aj niekoľkých ľudí naraz (možno aj utajene), alebo sa so svojimi pocitmi, ako píšeš, vyrovnáva celý život...ale teším sa tomu, že Vás to zaujíma a že sa mu snažíme pomôcť...nikdy by som mu nedokázala poradiť tak, ako Vy všetci...ďakujem

aj keď ho tu trošku pitváme, vidí viac názorov ;)

ktorá možno má čo povedať aj iným. Viacero chlapcov sa na blogu posťažovalo na podobné problémy, niektorí neveria, že si láska nájde aj ich. "Leo" tiež prežíva obdobie dôležité pre jeho ďalší život. Takto "rozpitvávať" problémy nie je na škodu. Možno ho niečo osloví, inšpiruje. Určite sa na nás nenahnevá. Slová od každého z nás, predpokladám, sú úprimné, so snahou pomôcť, nie uškodiť. To, že "hodíme do pľacu" aj tie kritickejšie názory, len potvrdzuje aká rôznorodá je oblasť citov. Láska nás vie nielen povznášať, ale aj pokoriť.

martha, nostalgie je na mojom blogu viac než dosť ... a v niektorých starších príspevkoch možno aj na podobnú tému ... ale ak ma napadne niečo zaujímavé, čo by sa v tejto súvislosti ešte mohlo rozobrať, určite napíšem :o))

dia, tiež ťa rada vidím ... a ... keby si vedela, že sa pridám, tak čo??? :o)) Ešte ma tak napadlo, že možno človek musí podobnou skúsenosťou prejsť, aby sa podobnému vzťahu v budúcnosti vyvaroval ... i keď niektorí z nás sú nepoučiteľní :o))

že nič, pretože by som netušila, čo ťa primäje k tomu, aby si sem hodila koment xi...a tak by som nemohla urobiť vôbec nič pre to, aby som ťa tu videla...:) ale si tu a to je skvelé ;)

ja som sa stal pro jednu neznamim clovekom, a co tu pises je pravda akorat naist novu lasu bude tezke

k napísanie komentu po dlhej dobe ma presvedčilo asi to, že som sa stotožnila s väčšinou myšlienok, ktoré martha napísala a v dobrom zmysle slova ma pobavil taký ten jej "zápal pre vec", inak ma to sem už zopár dní poriadne ťahalo ... len dúfam, že to nejakú dobu aj vydrží :o))

je bobmbová tým, ako sa toho chytila xi ;) aj spôsob, akým to analyzuje :) a nech vydrží las!

som tu iba 9 dní. A keby ste videli s akým zanietením som riešila rekonštrukciu bytu pre popismenku a malú depku kiinky, tak by ste sa dobre nasmiali. A ešte k tomu všetkému som sa stihla pred mesiacom zaľúbiť a pred pár dňami som sa začala "odľúbovať". No povedzte, nie je dôvod pre zanietenosť? Pa

hoci posledný rok mám pocit, že sa mi cieľavedome vyhýba ... aspoň viem, kam sa mám chodiť inšpirovať :o))

prežívam to podobne ako ty Martha ;) nesmiala by som sa...prajem ti pekný deň :)

len vás musím trošku poopraviť:
- nie je to moja prvá láska, ale je to prvá žena ku ktorej som cítil niečo také čo k žiadnej inej predtým,
- áno som dospelý, takže už som čo-to zažil,
- nie je zadaná, je sama, ale chápem že ku mne nič necíti, je to normálne.
Problém je to, že pre "dobro" nás oboch chce to krehké kamarátstvo prerušiť, aby som sa ja netrápil a vlastne aj ona (je mi jasné, že to pre ňu nie je ľahké). Ale ja chcem byť aspoň jej kamarát, chcem jej byť na blízku - pre mňa to znamená strašne veľa, keď viem že je v poriadku a má všetko čo potrebuje :-)

Prosím Ťa, nevkladaj si do úst slová, ak ich tak necítiš. Názory sa odvíjali od toho kto si čo zapamätal z príbehu, ktorý zaujal. Raz ju nechceš mať za kamarátku, teraz zasa tvrdíš, že pre dobro oboch ona chce kamarátstvo prerušiť. Posunul si to (ak si ten, okolo ktorého sa to celé točilo) znovu do inej roviny. Interaktivitu by to nabralo, keby si od začiatku do toho vstupoval. Do večera je ešte pár hodín, tak uvidíme. P.S. Za prijatie mena ď. máme v tom jasnejšie.

že Leo tými slovami označil isté zmierenie sa so stavom vzťahu, ktorý vzťahom v podstate ani nie je a on s tým nič nedokáže urobiť ... hoci pokiaľ je ona teraz sama, podľa mňa tu ešte vždy je šanca :o))

Mňa skôr v Leovom komente zaujala myšlienka: "Ale ja chcem byť aspoň jej kamarát, chcem jej byť na blízku - pre mňa to znamená strašne veľa, keď viem že je v poriadku a má všetko čo potrebuje :-)" Toto je akoby myšlienka z mojej hlavy spred nejakých dvanástich rokov ... tiež som potrebovala "vidieť a vedieť, že niekto je v poriadku" ... ale takáto blízkosť nie je riešením a určite nie je dobré vypestovať si tento postoj - zraňuje viac, oveľa účinnejšie a hlavne dlhšie. Pokiaľ sa dá, treba ju nechať odísť a pokúsiť sa tvoriť nové kapitoly vlastného života ... láska a túžba sa nestratí zo dňa na deň, ale bude postupne potláčaná a prekrývaná aktuálnejšími zážitkami a vzťahmi...

a my sa popri tom zamýšľame nad svojimi láskami a spomíname si na tie prvé. Je dobré, že máme na čo spomínať, ale ešte lepšie je, že máme s kým a čo prežívať.

Bolo by zaujímavé zistiť čo sa odohráva u Lea v týchto dňoch. Už pár dní sa neozval a myslí si, že my - s našou zvedavosťou - to necháme zaspať.

Ako je to s jeho láskou dnes?

Pár krát som si spomenula na tento príbeh.
Milena, dík, že Ťa to dnes napadlo.

(1) Nie je vhodné s inou ženou rozoberať svoju nenaplnenú lásku.

(2) Čo ak práve takáto žena, v podobe dobrej priateľky, by bola takisto do Teba zamilovaná? To by ste boli nešťastní už traja.

Pravdepodobnosť, že sa to stane je tak 0.05. Čiže dosť nízka na to, aby (2) nebol relevantný argument proti (1).