Martha Bielska

joooooooooj...šak už nech je tu...mne chýýýba..:((((((

martha..takmer ako zoznamka..)))..

a tým dvom mladým pripomeň,že to,čo sa im na mužovi za slobodna páči,po svadbe sa im prestane..)))))..takmer zaručene..))))

Dúfam, že si to nepoňala ako môj inzerát :-)))) Len som chcela nadviazať na ten predchádzajúci príspevok.

ze slovnou zasobou :)))) , lingvistko :)
Mna uplne desi, ked niekto pouziva rozsirenu slovnu zasobu, fu :)

Ja sa musím rozprávať a ak sa mu nechce má smolu...

Radšej s mužmi mlčíš?:-)))

tak spravidla sú dva dôvody. Ak pominiem ten príjemnejší, tak ide o "tichú domácnosť". :-)))

:))) joj , mno , ja asi melem radsej aby nahodou nepouzili na mna prislis slova mimo mojej slovenj zasoby. Predsa len mimooborovo som skoncila na zásobe z Angeliky a ta teraz neni uplne ze in ;)

dumem , hej ja asi tiez musim kecat. Ale bohvie ako ukecanych muzov nemam okolo seba . Asi skor takych tych , co extrahuju myslienky do par viet, zatial co ja na nich vyplitvam jedno pivko :)

tomu neverím, keď Ťa tu tak naookolo čítam :-))
že "zásoba z Angeliky" :-)))

že hovoríme o debatách s mužmi... ono to nie každému tak "šlape" ako v iných oblastiach záujmu...

celkom by ma zaujímal Tvoj "meter" na vhodného muža pre Teba... :-)) ak to nie je tajomstvo!

hm ... asi niekto , kto vie zit rovnako dobre bezo mna ako so mnou. To mi dava pocit slobody. A potom dorbym metrom je , ze chcem vedla neho vstavat aj zaspavat a ze ma udivuje svojim vnimanim sveta.Potom stačia výrazné lícne kosti ,príjemný hlas, schopnosť vychádzať s inými ľudmi a je to fajn ;)

ostatné mám od ľudí ... :) také tie slová ako relevantný, stoický (to napríklad viem ze je ale neviem co to je) , a tak :)))

a tie výrazné lícne kosti si tiež dobre vybrala - takýto muži pôsobia sebavedomo, optimisticky a ešte aj fešne...

malo byť

lingvistko, si viem predstavit, jak ti musia oci rezat moje vety, sak ja uz aj gramatiku po siestich rokoch v cechach mycham :)))
takí muži majú príťažlivý závan, ale nemusia byť pekní ...

načo by si mu potom bola?..sygon?..

Zivot vo dvojici a osamelosti je predsa uplne iny, takze na doplnenie toho zivota a priestoru,ktori clovek rad zije s niekym inym.

ked zisti,že vie ROVNAKO DOBRE žiť bez nej,ako s ňou..

ako ROVNAKO DOBRE? co to je ? Nemusí ho udržať, prečo by muselo. Mne o to ani nejde, ak by mu bolo lepšie bezo mňa, predsa neni o čom. Nech žije život , ktorý je mu bližší. Ja taktiež nedávam záruky, že zostanem a do kedy zostanem.

mari
hm ... asi niekto , kto vie zit rovnako dobre bezo mna ako so mnou. To mi dava pocit slobody.

tak ti mi povedz,ako rovnako dobre..

co to je pre teba ? chybalo. Pre mna je to, ze nebudem niekomu na vrchole piedastalu vztahu ani pod, ale budu dva rovnocenne piedestaly vo vztahu. A to nedokazes s nikym kto si svoj zivot bez partnera nevazi rovnako ako s partnerom.
Ci budem uspesna takto, to neviem, zatial by sa dalo o tom polemizovat ;)

ale tej polemike ano..ísť do vzťahu a neviedieť,či alebo ako dlho vo nom zostanem sa mi vidi nezmyselne..si fakt praktik a takí maju život nevesely..

prajem ti,aby si bud svoj názor zmenila,alebo bola ozaj tou výnimkou,čo potvrdzuje pravidlo..))))

myslím, že ti rozumiem. Ja som asi tiež trochu praktik. V mojom vzťahu mi ide o to, podporovať jeden drhuhého, aby sa necítil partner ako so zviazanými rukami, obmedzovaný. Samozrejme musí vedieť, pokiaľ môže a chce zájsť, aby to bolo pre oboch prijateľné.

ja muzikant...ja nehľadám, mám celkom dobrý pocit...že som sa strafila:))) tak si to nejdem "škrabkať":))) prajem pekný deň ... a tíško sledujem názory:)

Ale Ellie, ako to môžem vedieť vopred? Všetko môže byť napr. fajn, môžeme si vzájomne vyhovovať, tešiť sa na seba, byť zamilovaní... a zrazu do toho môže vstúpiť niečo čo nás rozdelí alebo už neudrží pokope. Tým môže byť nejaký vážny podnet zvonku, alebo niečo neprekonateľné čo sme predtým o sebe nevedeli atď. Takže či ísť do vzťahu - to závisí od obidvoch a či a ako dlho v ňom zostať je už na každom...

Čo keby si trošku dovysvetlila ako myslíš to: "aby sa necítil partner ako so zviazanými rukami, obmedzovaný". Kedy by sa tak mohol cítiť? :-)

comu si presne nerozumela ? Add tie predpoklady o tom, s akym zamerom ist do vztahu... Tu suhlasim s Martou, nevies, co ti prinesie. Na druhej strane je dobre vediet, aspon co by clovek rad v urcitom veku do vztahu priniesol . Na druhej strane asi aj postoj , typu ze skutocne budem sa snazit s tym clovek vytvorit zvazok az do staroby moze priniest svoje ovocie v pristupe . Otazne ci sa vylucuju .
A s tym, ze bude platit to alebo ono ... asi mas pravdu , ze dlhodoby vztah mi to este okrese . dlhy, fakt dlhy som nemala .

Toto je pozoruhodná myšlienka. Snažiť sa! To je jedno z najpodstatnejších možností ako vzťah dlhodobo udržiavať a ak je to nutné aj zachraňovať. V pozadí stojí kompromis.
Pretože ak sa o niečo musím snažiť, tak asi ma k tomu niečo núti. Môže ma nútiť potreba zmeny vlastného prístupu k mužovi. Ak už viem, že mu vadí podozrievanie alebo má pocit, že mu málo dôverujem, tak si to musím sama so sebou "zrovnať". Nevyhrocovať situáciu konfrontáciou. Ak som bola na pochybách, asi budem musieť presvedčiť samú seba, že mu mám veriť, dôverovať mu. Veď prečo by ostával so mnou, keby so mnou nechcel byť, že?

Ja viem, že máš a mala si šťastie či šťastnú ruku pri výbere... ale máš aj svoj názor... podel sa trochu s nami - ak Ti vyjde chvíľka. Veď aj dievčatá sú zvedavé čoho si treba ceniť u muža najviac - napríklad. Pa

tak to je uplne parada , ked sa ludia vo vztahu dokazu podporovat , ked ten druhy trosku nakopne k obcas zabudnutym , nedotiahnutym veciam alebo len tak , milym slovom podpori :) ale aj kritika je fajn .
Sice obcas nastve ;)

asi to bez snahy nejde ... ani v najsamlepsom vztahu, lebo mne sa zda ze clovek relativne dobre koexistuje dlhu dobu akurat sam so sebou ;)
A s tymi kompromismy.. si trafila, to je este len umenie a veruze by som ho potrebovala vypilovat. Dnes rano som nad tym dumala na zastavke, akurat .. Jake ty mas skusenosti s kompromisami ?

presne to chcem raz hovorit ! preeesne :))))
spokojne uvedomelo vnimat koho bajecneho vedla seba mam

choré..

sygon...o desať rokov by som sa o tom s tebou rada pobavila..)))

mno ... :) myslis , ze aj moja mamca sa na to tesi :)))

mylis = myslim

Martha..ist do vzťahu a vedieť,že nebude presne taky,o akom snivam?..
choré..

Nerozumiem tomu čo si napísala, sorry. Vyzeralo to akoby si ma chcela citovať. Ale také niečo som nepovedala. Nič nie je také o akom snívame. Ak áno, tak to je sen. Neverím v ideál. A ako by som mohla trebárs vo svojej zaľúbenosti a krátkozrakosti domýšľať čo bude niekedy v budúcnosti. Znovu pripomínam vplyv okolia a človeka ako bytosť, ktorá sa vyvíja a nabaľuje na seba aj to s čím pôvodne nepočítal.
Nechcem sa Ťa pýtať, či Ty máš ideálny vzťah? Bolo by to unfér. Radšej mi, prosím, dovysvetli čo je na tom choré. Alebo s čím to spájaš u mňa?

Lebo sen je ideál a predstava môže byť aj menej ideálna. Ale nechcem to vyhlasovať ako poučku. Je to aplikované iba na túto situáciu.

si zalubena do muža..to znamena,že všetko funguje..dnes...ale..vieš,že o tri roky to tak fungovať nebude..napriek tomu s nim ostaneš vo vzťahu?..ja nie..

tak som to myslela..

ked s niekym som,tak mu verim..a verim natolko,že vôbec nepochybujem o tom,či budeme spolu aj o 25 rokov neskôr..že je realita ina?..to už je ina vec..ale..ja idem do vzťahu len s tym,o kom nepochybujem..

a nie..nemam idealny vzťah..ale vieš čo?..snažím sa ho takym urobiť..))))

Jedna vec sú moje predstavy, myšlienky, druhá vec môže byť realita. Veď čo ak si budem iba navrávať, že je všetko o.k.? A to nestačí, aby to naozaj bolo. Takže chápem ako to myslíš, ale realita je asi trošíčku predsa len iná.
A u mňa tri roky? Ak by boli nádherné? Páhboh zaplať aj za ne. :-))

toto mi vysvetli..pak si čitnem..)))

Nedávno som tu napísala, že mladá sa pýta aký je, stará kde je... Je to známe porekadlo. A ja vôbec netúžim po niekom za každú cenu. Mám svoju predstavu, ale nikám sa neponáhľam. A už vôbec by som si tú predstavu neživila, keby bola vopred odsúdená na neúspech. A ešte taká maličkosť - človeka posudzujeme vlastnou optikou. Vidíme ho takého akého ho chceme vidieť. S tým asi nič nenarobíme. A zasa musí prísť osobná skúsenosť a potom slzy zlosti či beznádeje - učíme sa na vlastných chybách. Tak ako je to v Tvojom dnešnom príbehu, Ellie.

Kompromis vo vzťahoch je dosť tvrdý oriešok. Nie každý je ochotný poľaviť zo svojho názoru, stanoviska, presvedčenia, ale ak sa chce držať kritérií dobrého vzťahu, ku ktorým patrí aj tolerancia, tak zrejme pristúpi na kompromis. Ale aj to by malo byť vyvážené a nie že stále druhý sa prispôsobuje prvému, ale aj naopak.

Ellie, až teraz som si to všimla... Veď to vlastne nie je v súlade s tým diškusom o tom vzťahu až po starobu... Alebo je???

keby ta moja priatelka z dnešneho pribehu mala na chvilu možnosť vidieť dnešnu jej situaciu vtedy..pred zhruba desiatimi rokmi..myslíiš,že by si ho brala?..

a to moje tvrdenie..je v poriadku...

nač by mi bol do vzťahu chalan,ktorého ťaha len od baru k baru,ked viem,že po svadbe ho to ťahať nemusí prestať..a pak co?..nechame doma dieťa same?..alebo muža ist?..)))))))

len na jasnovidectvo akosi neverím. Ellie, my nevieme čo bude o rok, o dva... na to myslím. Ako môžem vedieť čo sa vyvinie zo vzťahu, keď som presvedčená, že teraz som šťastná a všetko je ako má byť?

napríklad po svadbe. Ale kým sa len zoznamujú, kým sú v štádiu zaľúbenosti, vtedy muž dokáže toho nespočetne veľa nasľubovať...

hm, tak mne este nikto nic nesluboval, vlastne hej ostrov :)

asi si natrafila na "dokonalého", ktorý nepotreboval na sebe nič meniť. Bolo to myslené týmto smerom. Nie sľuby ako dar (aj keď zmena k lepšiemu svojim spôsobom by mohla spĺňať kritériá daru), ale ako predsavzatie, že na sebe, ale najmä v sebe niečo zmení. Môže to byť sľub, že prestane fajčiť (ak sa s tým partnerka nedokáže zmieriť), alebo si konečne urobí maturitu, alebo sa viac začne starať o svoje zdravie, začne cvičiť, nebude sa opíjať) atď. To platí aj obojstranne.

Oprava.

hm, to fajcenie uz po mne chceli :) a snad som to aj par krat slubila :)))) :( mala by som sa hambit . Ty uz si slubila nieco velkolepe ?

že nebudem žiarliť :-))))))

o koho majú záujem viaceré ženské.

:)))) ja uplne ignorujem ine zeny, akoze som ja teraz superstar a ked uz nie som tak neni o com, ne som ta prava a teda on neni urcite to co hladam a jedem dal

teraz si ma veľmi potešila. Ja mám ten istý názor. Predsa chlap sa musí vedieť rozhodnúť. S dvomi či tromi naraz "chodiť" nemôže, (teda keď mu na to prídu?!) a vtedy by nemal byť slaboch a mal by to vedieť tým ostatným dať aj taktne najavo, resp. na rovinu im to oznámiť. Lenže to muži asi nevedia urobiť. Tak potom sme
asi všetky priateľky či kamarátky a frajerky iba vtedy, keď sme sami dvaja... ale až tak ďaleko som s tým príkladom nechcela zájsť.

suhlas, ak by dotycny/a dal jasne na javo vediet druhemu vo co go (a teda ze uz neni objektom jeho zaujmu), ten druhy by mohol sa stat vdaka tejto vedomosti slobodni (a teda milovat dakoho ineho) ... lenze to mnohi nechcu (lebo radi sa nechaju milovat, aj ked ten cit uz neopatuvaju) , coz je prirodzene, lebo sme egoisti a pretoze pokial to neni na obtiaz je to prijemne. mno ..

myslim si , ze to das jasne na javo tomu , koho sice nemilujes, ale natolko ho mas rada, ze mu slobodu umoznis , napriek tomu, ze to zvacsa bude znamenat, ze ten clovek zmizne z tvojho zivota .. druhy extrem , ked uz ti je uz uplne clovek lahostajny ..

:-)))

Keď nie je s kým točiť... Všetko sa dá ťahať akýmkoľvek smerom. Napr. práve uvažujem o trochu bláznivom spolužití... že ako by to vyzeralo s nami dvomi - teda ja a niekto, kto ma vie dosť vytočiť. :-))) Ak Ťa to zaujíma, pridaj sa.

spolužijúcich je to ako v tej rozprávke o Maruške. nechutí a nechutí... Potom sa ani na blog nechce chodiť...

:-))))

Rozhodla bývať s jedným mužom.
Tušila som, že je záletník
a ešte k tomu žiarlivý,
tak som sa snažila byť ako med...

(máš slovo, resp. kto chce môže pokračovať)

čo ak sa z neho vykľuje medovatý jed?
A vždy to ťahaj tým smerom, ktorým chceš Ty.

Nevedela som čo má robiť,
tak som sa radila chvíľu s jednou pani
ktorá vie všetko na svete.
Tá pani bola z rozprávky, ale nikomu
som to nesmela prezradiť.
Poradila mi, aby som najskôr zistila,
či naozaj žiarli.

rozprávky kdesi inde, chystá z nich totiž knižku a jedna jej kamarátka jej povedala, žeby ich nemala len tak naverímboha nechať blúdiť po blogu. Ale potom jej to prišlo ľúto, a povedala si, že aspoň nejakú tu nechá - z ačasu na čas. A ja mám teraz tú česť zastupovať ju.

v opačnom prípade by sme to asi vzdali...

A tak si chvíľu s Tebou skúsim zaveršovať
či z takého posla sa môžem vytešovať.

Nech si žiarlia iní, my nebudeme. A čo sa týka mien, akurát mi prišlo na um, že keď už som sem z Rozprávkova prišla, tak urobíme z Martušky Marušku, nech nám má kto do blogu soľ priniesť.

Aby to nebolo také nemastné, neslané...

:-)))

A aj chlebík doniesť treba.
Samoobsluhu zatvorili a nič nám neoznámili.
V Rozprávkove zaspali všetky hlásne trúby... :-)))

chlebík, ty budeš soľ, ale zahryznúť dáme iba takému,
čo ozaj stojí za to!

:-)))))

Bez chlebíka to nejde, ale bez soli... občas sa dá...
Aj keď je to také mdlé a bez chuti. Ale to nám zlú reklamu narobili lekári a hlavne v nemocniciach - stále radia: nesoľte!

A okrem toho, veď vieš, niekedy je lepšie presoliť...

Ak chceš mať od hladných úst pokoj.
Teraz ide o to, čo chceš mať, alebo nie...
:-)))

Aj ja chcem ešte zažiť rozprávku podobnú tej akú má naša Rozprávkarka Zuzka (veď ju určite poznáš) so Sádrovačom.
Ten môj má rád morskú soľ. A nie a nie ho premenovať... pardon stretnúť v lese....

... pardón, Zuzku Rozprávkárku, berie, tam, kde je veľa soli. Napríklad do soľnej jaskyne. Ale zvyčajne otravuje. Ako napríklad teraz. Má strašne zababrané ruky, lebo čosi opravuje, a furt mi nimi siaha na krk.Chodí mi ukazováčikom po chrbtici. A strašne to šteklí.... (smiech) Aj by som mu jednu dala po prstoch, ale keď stále ťukám, tak sa nemám ako brániť.

:-))))

že asi si Ťa zaslúži... lebo keby si nemala prstíky na klávesníci, tak určite by si bola nezbedná aj Ty... A panebože - ako ešte dlho do "tmy"...

Minule som chcela trošku po blogu šmírovať, ale on nie, nejako mu to už začalo byť podozrivé, žeby si radšej užil nezbednice. Najhoršie na tom, je, že z postele k mojej striebornej kráske je iba na skok, vlastne na krok. Ja na stoličku, on do postele. Tak som sa dostala na blog až po pol noci a to už tuším všetci spali...

Ale veď ja som aj tak bola štvrť očkom vždy pri vás, keď sa dalo. Len ja mám takú robotu, aby som mala o čom písať, musím eľa po vonku chodiť. Však to poznáš... Na blog mám čas až v podvečer, alebo takto cez víkend. A aj vtedy mi tá sádrovačská koťuha nedá pokoja, vraj ho zanedbávam...

hovoriť, že ho zanedbávaš. Lebo aj snaha sa cení. Koľkokrát si hovorila, už ma nezdržujte, Sádrovač chce sádrovať... teda, že sa chce s Tebou... rozprávať. Pamätám si na to. A ešte som si všimla, že s inými sa Ti vôbec nechce "rozprávať". Asi si mu verná či čo... myslím jeho jazykovému prejavu... Bože, to som nemyslela dvojzmyselne (až tak).

idem sa chvíľu venovať domácim... teda prácam. Ahojteeee!

vyhlasovať, že Sádrovač rád sadruje? Poďme radšej o tom tvojom.

P.S. Mne sa chce rozprávať, ale nerada riešim zbytočné problémy.
A čo sa vernosti týka, veď vieš, nás gorálky od Natalky to tak naučili...

Ale teraz poďme radšej o tom tvojom žiarivocovi.

Spisovateľ píše, murár muruje a sádrovač sádruje. Čo je na tom zléééé???

práve ma napadlo, že to vlastne ani nie je až taký problém...
Problém by bol keby nebol vôbec (myslím on)... Nechce sa mi hľadať iného. :-)

Choď sa venovať svojim, aj ja mám čosi na práci
(chcem si vybaviť tvorivý pobyt do Horného Smokovca a už je najvyšší čas, aby som si dala žiadosť na LF), mám rozpracovaný väčší projekt a mala by som sa mu venovať.

Však ja tu budem ďalej, beiočko, keby si sa objavila.

pod oknom. Na tých si aspoň môžeme šáhnuť, sú z mäsa a krvi - a hlavne, ľúbia nás.

tá bylinkárka... A ten tvorivý pobyt si vybav. Je fajn, že Ti to tak furtom furt tvorí. Pa

P.S. Ale včera si tu určite večer nebola (ani v prevleku). :-)

šup spoznať. Ale veď nemôžem každý deň šmírovať. Veď zanedbávam svoje novinárske remeslo. A tož, hoci je na blogu dobre, si nemôžem dovoliť.

A tá Maruška mala také impertinentné poznámky? Určite to tak nemyslela. Sádrovač je už asi v pohode. Tak sorry aj za ňu. Tie kurzy pre rozprávkové bytosti by sa mohli konať častejšie... :-)

konať školenia a kurzy.
Ty budeš rektor a ja prorektor!

OK

Píšeš: Ty budeš rektor a ja prorektor! To je zasa podľa veku. :-))))))))
Teraz nemyslím na mňa ako na Marušku. :-))) Takže "mládí vpřed" ja chcem byť prorektorrrrrrr....

Mne by nevadilo - v mojej írečitej skromnosti - aj toho rektora zobrať. Haha... veď sa menej narobí ako prorektor. Ten má toho viac, minimálne o to "pro". :-)))))))

a k tomu aj celý mech soli zadarmo!

:-)))

Aj ja chcem. Ale morskú. Takú má rad aj môj priateľ, tak sa s ním môžem podeliť.

neviem sice, co by som tvorila, skor asi potvorila, ale Tatry...zoberte ma so sebou...ved boli tri sestry, tri prasiatka, traja veterani a moze byt aj rektor, prorektor a hani...

Hanka chcela byť učiteľkou (síce kedysi aj ja) a ju to ešte neprešlo. Asi teda.

a hlavný asistent Hanuliačik.

A budeme piť až do rána. Celé tri týždne.

priznavam, vyfucala mi z hlavy za tie roky ...a v Tatrach urcite tiez poriadne vetrisko...
mozeme mat tvorivu dielnu - nezbednica bude tvorit a my potvory, potvorit sa po nej :)

fiiiha, to som uz davno nie , ale vsak skusim...tri tyzdne, huraaaa

My len taký víkenďáčik za ňou. Ba čo, možno iba sobôtku nenápadnú... Šak nech tvorí "tvoriteľka" rána... Aj my niečo stvoríme. Minimálne nejakú opičku. A Believ tam privedie tú svoju. Však on už bude vedieť o čom je reč... :-)

rada posluchnem taku sefku:))))
a mozno este pobyt predlzim...macovia sa uz preberaju zo zimneho spanku, mozno....

Ale však to ja až v máji. To sa len chystám. Toť musím najprv Sádrovača presvedčiť, aby to bezo mňa tri týždne vydržal.

...mjte sa pekne, večer sa ešte zastavím.

Dva pekné filmy za večer, to je pekná zbierka. Jeden humorný, druhý dráma. Veľký zážitok.

rada som si prečítala vaše vtípky, ale aj námety na "tvorivé dielne". Viem to však podľa seba, pri tvorbe si vystačia dvaja - múza a ja. Teda v tomto prípade Zuzka. Takže potom, keď už tých písmenok dá za celý vagón do nejakého slušného vreca, potom sa len bude "sláviť". Už teraz sa na to teším. A už musím aj ja začať rozmýšľať ako a čo a o čom... lebo raz aj ja budem také vreco zháňať. Aspoň dúfam. Peknú nedeľu! A Viky tiež! Teraz nestíham už viac. Pa

Také nezbedy by ste mohli vystrájať aj nabudúce. :-)))

Ona si odišla na prechádzku a ani do mňa nezahryzla. Jednoducho na mňa zabudla.

Ale však ja jej to vytmavím, keď sa okolo štvrtej vrátim. Spočítam jej všetky huncútstva, čo tu na blogu stvára. Nezbednica jedna.

Nezbednica príde usmiata, šťastná, s vyštípanými lícami do ružova a čo jej vtedy urobí najväčšiu radosť? No predsa horúci čajík a keksík, o ktorom si myslela, že už nie je. A nie že dovtedy stvrdneš. :-))))

sťažnosti vybavujem iba v pracovných dňoch od 18.30 do 20.30. A pekne treba prísť osobne. Žiadna potrubná pošta a tak... Iba blogérska s pečaťou autora sa prijíma.

a uteká preč a ja utekám s ňou a budem tu až v podvečer.
Zatiaľ príjemné hranie s písmenkami.
:-)))))

Klamať môžeš len neverejne, len tak do uška. Akože si na zjedenie, že Ti nik neodolá a že však sa máme presvedčiť samé a tak podobne. Tak teraz ani neviem čo je pre Teba väčší trest - či to, že Ťa niekto od radosti zje alebo nechá Ťa stvrdnúť a potom... bohvie. Ale natvrdlý určite nie si, inak by si sa neozval.

tak ešte aj Teba pozdravím, kdesi som Ťa zahliadla. Ja len tak narýchlo. Aj som už chcela dať niečo nové, ale až tak sa mi nežiada. Vraj je na blogoch hodne pesimizmu. Tak si počkám na ten optimizmus - aj u mňa.

neviem čo s tým zasa je. Ale nemáš tam okienko na koment. Tak preto Ti takto vypisujem a pekne Ťa pozdravujem, lebo na viac sa momentálne nezmôžem.

aby si si nad úbohým keksíkom aj poplakala, nielen hó hrešila...

:-)))

Veď už je po Tebe zhon.
Nezbednica Ťa chce schrúmať,
len musí o tom veľa dumať.
Či sa so mnou podelí
či zo mňa si len vystrelí... :-)))

z blogu na blog, tam sa schádza celkom fajn spoločnosť.

sestrička... ako to že nedá??? ja som bola preč, o ničom neviem, a teraz pri poháriku šampanského po dobrej lyžovačke hľadím..aká si mi smutná??? optimizmus má dovolenku, potrebuje sa z plných pľúc nadýchnuť. čakaj na závan:))) Príjemný večer:)

ten víkend v Tatrách.

:(

Ale u mňa zasa až tak veľa optimizmu nebolo, aby som napísala niečo ústretové. Mám veľa nápadov, námetov, ale je mi aj ľúto, že ich (okrem blogu) nezužitkujem radšej niekde inde. Ten "tvorivý pobyt" to by bolo aj niečo pre mňa...

Vážená pani rektorka! Podávam týmto oficiálnu žiadosť na umožnenie tvorivého pobytu aj niektorým rozprávkovým bytostiam. Napríklad ja, Maruška, s vrecom soli a soľou v očiach, ktorá mi tam zostala po slzách, by som tam tiež rada išla. Len či ma ocko kráľ pustí, keď sme sa už zasa tak pekne udobrili...

P.S. Dnes som videla padať hviezdu... Tak by sa mohlo (konečne) už niečo splniť aj mne. Zoznam neprikladám. Vraj sa to nemá prezradiť, lebo sa to nesplní nikdá...

A ten námet s padajúcom hviezdou je môj, dobre? Nie že mi ho zajtra niekto vyfúkne. Lebo, lebo... a veľa iného :-)))

s jednou hviezdou. Oficiálnu žiadosť o tvorivý pobyt podám, hádam sa dáky víkend podarí.

Čo je nové na blogu? Už sa to čertisko ukludnilo?