Martha Bielska

   Chcel som ešte niečo poznamenať, ale Charlene vytreštila oči na niečo pri vchode do reštaurácie.

   "Čo sa deje?" spýtal som sa a otočil som sa tým smerom.

   Charlene vyzerala vystrašene a zmätene.  (Videla muža, ktorého ľudia popísali, že jej ukradol kufrík.)  "Myslíš si, že ma ten človek podozrieva, že mám exemplár Rukopisu? A preto mi vzal kufrík? Pokúša sa dostať ho späť?"   

   "Neviem," povedal som, "ale zavoláme znova políciu a povieme im, čo si videla. Myslím si, že by mali tiež preveriť cestujúcich v tvojom lietadle." (...) Policajti s tým súhlasili. (...)  

   Charlene sa pozrela na hodinky. "Už je neskoro. Mala by som sa už vrátiť na letisko."

   "Odveziem ťa", povedal som.

   Išli sme k hlavnému terminálu. (...) Na chvíľu sme sa vzájomne pozerali hlboko do očí."

   "Čo urobíš s tým Rukopisom?" spýtal som sa.

   "Neviem. Budem sledovať nové správy o ňom..."

   "... Čo s tým budeš robiť ty?"

   Pokrčil som ramenami. "Asi skúsim o tom zistiť viac."

   "Dobre. Ak sa ti to podarí, daj mi vedieť."

   Znova sme sa rozlúčili a ona odišla. (...)

   Dnešný večer bol zaujímavý, ale ja som stále cítil skepsu k celej myšlienke kultúrnej transformácie. Ako mnohých ľudí, mňa tiež zasiahol spoločenský idealizmus 60. a 70. rokov, a dokonca aj duchovné záujmy 80. rokov. Ale bolo ťažké posúdiť, čo sa naozaj deje. Aký druh novej transformácie by mohol zmeniť celý ľudský svet? Všetko to znelo veľmi idealisticky a za vlasy pritiahnuté. Napokon ľudia na tejto planéte žijú už dlho. Prečo by sme mali zrazu získať vhľad do svojej existencie práve teraz? 

   Ráno som sa prudko zobudil zo sna, ktorý mi ešte zostal v myšlienkach. Minútu alebo dve som hľadel na strop spálne a snažil som sa spomenúť si naň. Predieral som sa lesom a niečo som hľadal. Les bol veľký a výnimočne krásny. Cítil som sa stratený a zmätený. V každom okamžiku rozhodovania sa  vynorila  postava, akoby zámerne, a objasnila mi kam mám ísť ďalej. Nikdy som si neuvedomil čo vlastne hľadám, ale sen spôsobil, že som sa cítil neuveriteľne šťastný a plný sebadôvery.

   Išiel som k oknu a roztiahol som záclony. Deň bol žiarivý: modrá obloha, jasné slnko. (...) Vyšiel som von a ponoril som sa do jazera. (...) 

   Plával som späť a vyliezol som na drevené molo pred chatou. Vedel som, že toto všetko je príliš, než aby sa tomu dalo veriť. Chcem povedať, že som sa schovával v týchto kopcoch a cítil som úplné sklamanie zo svojho života, keď sa tu ako blesk  z jasného neba objaví Charlene a vysvetlí mi príčinu môjho nepokoja - a cituje nejaký starý rukopis, ktorý sľubuje odhalenie tajomstva ľudskej existencie.  

   Ale vedel som, že Charlenin príchod bol presne tá zhoda okolností, o akých sa v Rukopise hovorí, taká, ktorá je príliš nepravdepodobná, než aby to bola skutočne čistá náhoda. Môže mať ten starobylý dokument pravdu? ... Sú teraz ľudia v situácii, kedy môžu tomuto javu porozumieť a tak konečne pochopiť samotný zmysel ľudského života?

   Premýšľal som  nad tým, aké by asi toto nové porozumenie bolo. Povedia nám to ďalšie vhľady Rukopisu, ako o tom hovoril kňaz?  

  Stálo predo mnou rozhodnutie. Rukopis spôsobil, že som začal cítiť vo svojom živote nový smer, nové zameranie záujmu. Otázka bola, čo teraz urobiť?  Môžem zostať tu alebo môžem nájsť spôsob, ako ďalej hľadať. V mysli sa mi vynorila téma nebezpečia. Kto ukradol Charlenin kufrík? Bol to niekto kto pracuje na potlačení Rukopisu? Ako to môže vedieť?  

   Premýšľal som dlho o možnom riziku, ale nakoniec prevládla moja optimistická nálada. Rozhodol som sa nerobiť si starosti. Budem opatrný a budem postupovať pomaly. Zatelefonoval som do cestovnej kancelárie... Agent, s ktorým som hovoril, povedal, že mi môže zariadiť let do Peru. Náhodou niekto zrušil  rezerváciu, vrátane pobytu v hoteli v Lime. Môžem mať všetko so zľavou, ak stihnem odletieť o tri hodiny.

(Koniec 1. kapitoly)

Predchádzajúca časť. Pokračovanie tu.

.

Zdroj:  REDFIELD, James: Celestínske proroctví. Vydavateľstvo Pragma. Praha. Výber textu a preklad z češtiny: M.B.