Martha Bielska

     Občas sa prehrabávam vo svojej knižnici a s údivom zisťujem čo všetko som ešte neprečítala. Láka ma tiež čítať si niektoré knihy znova. Je zaujímavé, že túto činnosť, teda čítanie, väčšinou nikto neodsudzuje a ani ju nepovažuje za stratu času. Na rozdiel od čítania si na nete a najmä písania na blog. Keď som nedávno pred jednou dievčinou spomenula, že som blogerka, tak chvíľu na mňa hľadela ako na previnilca a krútila hlavou... Vraj je to zlodej času. A televízia je potom čo? Odpustím si teda ďalší reprízovaný zábavný program v televízii a ako pozdrav budúcej počítačovej expertke píšem týchto niekoľko riadkov.    

     Dnes som sa "hrabala" v nevyčerpateľnom zdroji internetovej knižnice a napadlo ma slovné spojenie umenie žiť. Objavila som tam všeličo a inšpirovalo ma to k malému zamysleniu sa. Nechcem vymýšľať poučky o umení žiť. Uvedomila som si však, že tak ako si umenie vyžaduje talent, tak si život vyžaduje minimálne náš zodpovedný prístup. Nemali by sme hazardovať so životom, ani ho premrhať len tak. Zväčša si nekladieme otázku či žiť, ale ako žiť. A možno je umenie práve v správne kladených otázkach a nachádzaní vhodných odpovedí na ne. Je neskoro hovoriť si keby...  ak sa už niečo udialo nie podľa našich predstáv. Skúsme sa nad dôsledkami nášho konania zamyslieť skôr ako urobíme krok do neznáma. Nenechajme sa vliecť tam, kam sme nemali pôvodne namierené. Zastavme sa občas a aspoň na chvíľu pouvažujme nad svojim životom. Zvládame umenie žiť?

     Je dobré, možno i dôležité, ak si máme aj s kým písať o živote, o radostiach či starostiach. S priateľom, priateľkou. Stačí aj pár slov prostredníctvom mailu alebo chatu. Zdôveriť sa jeden druhému, odľahčiť si svoju myseľ od balvanov problémov. Veď jeden zo znakov priateľstva je vedieť si vypočuť toho druhého a možno si aj poradiť navzájom vo chvíľach, kedy to najviac potrebujeme. (Viac som o tom napísala tu.) A môžme o tom napísať hoci aj na blog. Som rada, že mám komu písať. Práve teraz...