Martha Bielska

dik Martha..za ozrejmenie..))

Neviem prečo (možno si si to všimla), ale keď mám dlhšiu pauzu na blogu, tak prídem s myšlienkami niekoho iného. Akoby som nevedela nadviazať na to predchádzajúce. Ale ja sa polepším... Ty sa polepšíš :-))))

... az na tie biele krvinky ... to si mohla kludne necitovat :)

aj keď spoznáme volanie o pomoc je veľmi ťažké pomáhať tam kde našu pomoc nechcú . z rôznych dôvodov . ale hlavne preto , že mnohí si ani neuvedomujú , že volajú o pomoc .

tak to radšej "vyhodím". Máš pravdu... Nech sú tam kde sú... Díky.

Vystihla si to. Tiež som to mala na mysli, že koľkí si to ani neuvedomujú. A možno niektorí sa stavajú do určitej pózy, že oni pomoc nepotrebujú...

prajem príjemný večer.. a osobne si myslím, že všetky stretnutia a následne pocity, si ovplyvňujeme sami navzájom.. len treba chcieť.. a pristupovať k človeku, hoci maximálne nesympatickému.. s rozumom... a s otázkou, čo tým získam, keď..???? ja si pamätám pocit ponižovania, nadradenosti, či opovrhovania,ale aj chvály a úcty...a preto je pre mňa každý človek vzácny:)))
je to v nás..... všetky úkony, nálady, slová, rozhodnutia...sympatie...

a niektori aj ostali:))

spomínam si na svoje deti keď sa jedovali ak niečo nebolo po ich vôli . ale aj tak sa prišli pritúliť keď potrebovali ochranu a pomoc . robili to podvedome . nevedeli to ešte maskovať pózou . boli to úprimné detské prejavy . a práve tá úprimnosť voči sebe by mala dominovať v každom z nás .

Ja si Ťa tak predstavujem, že Ty "musíš byť" každému sympatická. A vždy máš po ruke nejaké "moudro" a v zálohe niečo vtipné... Tak sa teším aj na to... že by zajtra??

Predstav si, že každý, s kým sa stretneš, je k tebe z nejakého dôvodu vyslaný...

každý, do poslednej osôbky, dokonca, nie je ani žiadna náhoda v tom, kto si ku vám prisadne v autobuse, či električke a s kým sa dáte do nezáväzného rozhovoru, takých náhod niet, v éteri sú neviditeľné vlákna spojení, niektoré sú pevnejšie, iné slabšie, niektoré na niekoľko sekúnd, iné na niekoľko životov....
koment. 2 :
Keď niekoho podceňuješ alebo si voči nemu zaujatý, v skutočnosti tým ubližuješ iba sám sebe....

už len tieto dve vety by stačili na desiatky strán vysvetľovaní, ba možno ani to by nestačilo, ale k veci...
L 6, 41-42 alebo Mt 12, 34-35, nie som takým znalcom biblie, ale nedalo mi nenájsť si tieto state....
to čo vidíme na inom, nosíme sami v sebe, našu nespokojnosť nad sebou samým, to, čo nám osobne na sebe vadí, to, s čím sme nespokojní, oproti nám stojí zväčša človek s podobnou charekterovou vlastnosťou, alebo skôr povedané s podobným charakterovým handycapom, v ktorom pozorujem svoje vlastné nedokonalosti a tie nás majú ako zrkadlový efekt upozorniť na nedokonalosti, ktoré vadia nám osobne a na nás samých.... to je ale na dlhú debatu a na niekoľkostranové state, iste sa nájde v živote situácia, kedy sme konfrontovaní s niekým alebo s niečím, s čím nesúhlasíme, ale nie sme si v tomto bode podobní... toto sú však stretnutia iného druhu, a tie, o ktoré sú o nás a pre nás dôležité sú práve tak jednoducho vyslovené v podobenstve brvna a malej smietky

Ale si to pekne "rozjela"... Si dôsledná ako vždy.
Tak ja sa pristavím ešte pri 2. odstavci. Mne sa to stávalo tiež, že som strácala radosť zo života aj dobrú náladu. Cítila som sa zle a klesala mi telesná imunita... hlavne keď som dostala "nejakú facku od života"... Ale je zaujímavé (na moju veľkú radosť), že v tomto roku som také pocity (takmer) nemala. Źe by ma čakal "dobrý rok"? :-)))

aj ja by som Ti skrížila cestu, keby som Ťa na nej stretla... :-))) Však to sa môže... keď je komu..

a napísala som o ňom báseň(aj ked ho vôbec nepoznám)
každé stretnutie má určite zmysel...aj ked sa občas zdá nezmyslené

zajtra je deň, kedy naštartujem a vypnem až večer.. a ako stará striga potrebujem podriemať nad odvarmi.. a potom trochu pre polnocou "počarovať"..ej.... neviem, kedy sa tu zastavím?!?:))) ale múdro sa vždy ohlásim....:)))))

aj ja tomu verím... Kedysi som napísala na blogu, že sú ľudia, ktorí, keď ma oslovia, zanechajú stopu v mojom srdci. Ale ako vidím... tí ľudia nás ani nemusia osloviť. Skrátka sa objavia v našom živote...

pri stretnutiach sú nám niektorí ľudia sympatickí hneď , iní sa k tomu prepracujú časom , niekomu k tomu nepomôže ani čas . platí to aj obrátene , že ani my nemusíme byť niekomu hneď sympatickí . ale to neznamená , že sa musíme k nim obrátiť chrbtom . verím , že v každom bude niečo čo na nás zapôsobí kladne a zanechá v nás stopy .

rok potkana, môže byť veľmi radostným rokom a 2008 v numerológii, aspoň tej mojej zjednodušenej, tiež veští nové počiatky a optimistické vyhliadky, tarot to teraz nevyložím, je už neskoro, ale nebude sa to veľmi líšiť.... no je v týchto dňoch striasť zo seba staré, zaťažkávajúce a tým aj obmedzujúce, môže to byť aj bolestné, no v konečnom dôsledku nás to oslobodí.... idem bubu už ani nevidím, len som čakala, čo odpíšeš dobrú nôcku všetkým pa zajtra... hádam vstanem

Skús, keď sa Ti ovšem chce, ako to funguje a aké ponaučenie uvádza autor v prípade, že stretneš niekoho, kto Ti je na prvý aj druhý pohľad maximálne sympatický, prosím. Ja som nemal možnosť knižočku čítať. Znamená to snáď ja sám som mimoriadne sympatický ?

a aj ostanes?...ja len aby som si vedel dopredu zariadit nejake veci :))))

V tom predchádzajúcom komentári o tej póze - myslela som skôr niektorých arogantných a tak... a detičky to je moje.
Nedám na ne dopustiť...

Ty si určite mimoriadne sympatický, lebo sympaticky aj uvažuješ... :-))) Vieš, nie každý to môže o sebe povedať... A to hlavne vtedy, keď funguje sebakritika. Kým sa nepozriem do tej knižôčky (inak ju ani neviem nazvať, lebo je to veľkosť do vrecka) napadá ma iba jedno: človek by mal podvedome pociťovať ako ho vnímajú iní...

to som si vydýchla. Vieš nerada stojím na slepej koľajnici...

ved ani ja...tam malokedy vlak pride:))

ono to nie je také jednoduché - držať sa knižky pri reakcii. Ale páči sa mi napríklad aj toto: Nič nie je dobré alebo zlé samo osebe. Zlým alebo dobrým to robia len naše myšlienky.

nič v živote nie je náhoda!!.. všetko je presne tak, ako má byť..len sa nám to nie vždy musí páčiť..:)))

a to je potom prúser. Človek stojí, čaká, chce ísť do sveta a taká nenápadná stopka... ale tie stopy sú predsa len lepšie... myslím tie po stretnutiach. A neviem prečo sa mi dnes vybavujú tie naše dve kámošky - opičky. Predvčerom som ju mala na pleci. Tú moju koťuhu. :-)))

som reagovala na Teba. Takže chýbal mi klik a klik...

to tá pesnička: Život je je náhoda, jednou si dole jednou nahoře... S potešením oznamujem, že dole som už bola...

a postupuj... nikdy nevieš, čo je za tým či hentým rohom a zákrutou?!:))) opičky sa treba veľmi diplomaticky striasť:)

ale bol dôvod. Tak by to mohla byť poľahčujúca okolnosť...

poľahčujúce.. aj moja.. teraz. Idem driemkať..uchodená som:) Dobrú noc a peknú sobotu.

nemôžem toľko ponocovať... Dobrú noc a pekné sníčky....
Aj ostatným!

Ved moj Jahjapašazadeh ju casto spomina:)))

dobru noc...

Obávam sa, že teraz sa mi bude snívať o tom Tvojom Jahjapašazadehovi... :-)))

dobry vyber sna, ak sa ti prisnije...porozprava ti pribeh, ako sedel na pleci svojmu menovcovi, ktory tiahol na Vieden zaciatkom 16. storocia...no kotuha to bol turecky poriadny:))

Budúcu týždeň mám v pláne ísť Viedne. Tak predsa to s niečím súvisí... Len Believko, to 16. storočie... trochu dávno aj na mňa :-))))

a mozno aj prislovie podla seba sudim teba ma nieco do seba...no kazdopadne v kazdom je nieco dobre aj ked v niekom velmi velmi hlboko pod nanosmi,strachu,opatrnosti,sklamania...a u inych to moze ziarit na mile ci kolemtre daleko takze by sme si mohli niekedy prizmurit oci aby sme aj to jemne svetielko vykukajuce spod nanosov videli.