Martha Bielska

Písané 14. júna:

O medzinárodnom dni blogerov som počula od BV prvýkrát. Ja budem rok na blogu 24. júna. Takže celkom fajn načasované. To aby sa nám tie výročia neprelínali. :-))) Ešte neviem akým spôsobom si toto moje výročie pripomeniem. A v tom istom duchu ani netuším ako si niekto predstavuje pripomenúť si Medzinárodný deň blogerov všeobecne. Tým, že vyhlási nejaké témy? Ak má byť môj blog obdobou môjho denníka, tak nevidím dôvod na to, aby mi niekto musel určovať o čom mám písať. Témy sa spravidla vyhlasujú pri nejakých súťažiach alebo na uctenie si mimoriadnych udalostí. Ak má byť tento deň pre nás významný, tak by to chcelo aj niečo originálne vymyslieť. Nie iba vypichnúť témy viac či menej aktuálne zo sveta. Blogeri však, podľa mňa, nebažia po nejakých súťažiach. A ich svet je predsa len "trochu" o inom ako je svetová politika a podobne. Prezentujeme svoje pocity, názory, postoje... Som za svetový mier, som za mier na blogu... :-)))

 

Písané: 15. júna:

Avšak dnes musím napísať niečo, čo mi samej vadí, že to píšem... Ale život je už taký. Vždy nás niekam nasmeruje. A mne dnes z celého vychádza toto: Je mi na zvracanie. Doslova. Z obsahu niektorých príspevkov. Úcta k písanému slovu a k čitateľom sa vytratila. Končím... Toto ma už fakt nebaví. Predbiehať sa v titulkoch, ktoré by obsahovali sex, porno, kurvy a prostitútky, pedofíliu či iné zvrhlosti, je už za hranicou môjho vnímania denníkov. Kto o tom píše, je to jeho vizitka... Pohnuté mysle sa nevedia vpratať do kože... Ďakujem za doterajšiu spoluprácu. Bolo to "fajn," ale bolo toho dosť. A vôbec neprijímam názor, že nemám o čom písať. Už len básní by bolo aj do Vianoc. Ale načo... Pre koho? Pre seba si môžem písať aj bez "prepierania" na blogu. Alebo oponovať? Načo? Všetky straky už majú vyárendované do koho sa pustiť a koho názor nechať voľne plynúť... Tak sa pomaly rozplyniem aj ja... či skôr sa rozplynula moja ilúzia, že písať na blog je radosť. Ak majú byť radosťou iba vulgarizmy a sex a hnus, ďakujem, neprosím si!

 

P.S. Záleží iba na mne, či si sem nájdem ešte cestu. Momentálne blahorečím tomuto rozhodnutiu. O čo viac času budem mať na ozajstný život. Viky, Ellie, Topas, Poludnica, ale aj Miťo a ďalší... Vám sa ospravedlňujem za toto – tak trochu – unáhlené rozhodnutie. Ak máte ešte (aj po týchto mojich slovách) záujem so mnou debatovať, tak je aj iná možnosť - napríklad e-mail a chat a pre niektorých aj mobil... Veľa šťastia, priatelia... blogoví.