Martha Bielska

P.S.Celý text uvedenej piesne, ako aj jej český preklad si môžete pozrieť na internete.

Nebo existuje..Všetci ho vidime..Všetci aaspon raz denne pozrieme na nebo..Pokiaľ myslíš nebom život po živote,alebo ten raj..Tak to už je iná otázka..Ale..ľudia majú slobodnú vôľu..môžu sa rozhodnúť,či uveria v Neho,alebo uveria p. Kapišinskému..Ani jedného,ani druhého slová sa nedajú potvrdiť..Nikto sa odtiaľ ešte nevrátil. Síce..Boží syn áno..O p. Kapišinskom neviem..

Hm to mohla byt zaujimava debata. Igor Kapisinsky je seriozny vedec a zaroven vystudovany teolog. A spajat tieto dve oblasti, hlavne pri takych otazkach, ze ci existuje nebo, to je velmi osemetna zalezitost. A k otazke:pytas sa co si myslime o existencii neba? Ja si myslim, ze na tuto otazku jednoducho nepozname odpoved. A nepomoze nam v tom ani veda. Aspon teraz sa mi to tak javi.

Podla katolikov kazdy nepokrsteny clovek nejde do neba. podla ich smernic (pozor! budu vam vlasy dupkom stat)aj babo ktore zomrie pri porode nejde do neba....nabozenstvo akekolvek je moc...je to najvacsia brzda spolocnosti-staci sa pozriet do nasich slovenskych dejin a nepozerajte sa inde...takze vsetkym katolickym celerbritam od najvacsieho po najmensieho zelam vela zdravia a nech sluzia s laskou a uctou cloveku, nech cabudnu na pozemske veci a nech nepozeraju do neba ale na zem - to aby pomahali ludom( ked uz su tu medzi nami urceny na to ako tvrdia, a nebo nech nechaju sv.Petrovi-ten ma predsa len vacsie a dlhodobejsie skusenosti..o))) )....

Cital som rozhovor s jednym knazom a ten tvrdil, ze postoj „nepokrsteny nemoze ist do neba“ nie je postojom katolickej cirkvi. A funkcia nabozenstva v spolocnosti je zasadna. Niekedy sice brzdi rozumne veci ale velmi casto je brzdou zlych veci.

možno nejde do neba,pokiaľ nebolo pokrstené tesne po pôrode,aj keď už bez života..ale ide do očistca..k Neviniatkam..a tam mu majú možnosť ľudia vymodliť spásu..čiže nebo.. - takto to viem z náboženstva ja. A zdá sa mi to celkom fér..Vieš MKJ..Ja tiež nemôžem za to,že Fico má politiku aku ma..A predsa sa musím ňou riadiť. Niečo je dané..Je to dané zhora..A nikto pod tym nemá moc to zmeniť..A tak je to aj v cirkvi. Aj keď...aj cirkev sú len ľudia..preto je bezpredmetné podľa jedného súdiť druhého..Alebo celú skupinu. Medzi neveriacimi sa nájde vrah..Sú všetci vrahovia?..Jeden moslim je terorista..Sú všetci teroristi?..atď..atď...atď..

...mne sa smernice cirkvi nepacia...kazdy clovek sa riadi podla svojho vedomia a svedomia -ako vies je to suhrn a dost siroky( to vedomie so svedomim) od narodenia a genetiky az po nase skusenosti...a preto neverim ziadnej cirkvi ani nabozenstvu-mimochodom tie sa spajaju (nie vsetky) v jednom bode "prach si a na prach sa obratis"
Taka perlicka...vedci si vyhlaidli dedinku -uzavretu, kde po dlheeee generacie nikto "cudzi geneticky neobohatil ich genetiku"...skumajuc zitili ze skoro vsetci nesu gen jedneho otrok,ktory tam zil daaaavno aj napriek tomu, ze vsetci su blond(az prilis"svetla pokozka a modre oci...samozrejme sa brali vzorky mielen od zijucich ale aj z krasneho stareho zachovaleho cintorina kde sa schadza cela deina po velmi ale velmi dlhe generacie -takze im vyslo kto a kedy sa stal ich genovy nositel presne geneticky aj z dedinskou kronikou...och ..tak ma napadlo, nezosmilnis..ti ludkovia su v nebi alebo v pekli alebo este v dakom ocistci...na zemi je 6 miliard ludi a ja si vazim a ctim kazdeho bez rozdielu....zijeme v dobe ked mame (aspon my) vsetky pomienky na to aby sme vedeli logicky usudzovat a mame na to vsetky predpoklady ako zdroje tak aj cas a aj potrebne vzdelanie..a preto neverim ziadnej cirkvi a ocistcu.
Jednoducho to nebo a peklo je v kazdom z nas a je len a len na nas ako z nim nalozime...je to nasa energia , sme to my s nou na tejto zemi a v tomto vesmire....

Nebo ako súčasť galaxie. A nebíčko? Som síce pokrstená
katolíčka, ale možno pre niekoho v rozpore so zdravým rozumom, som jednou nohou ateistka. Som toho názoru, že sú veci medzi nebom a zemou, ktoré asi nepochopím nikdy. Kvôli pozostalým si vždy pomyslím, že pozerajú na nás z nebíčka, lebo si predstavujem, že ich duša mohla vyletieť až do nebies. Ale to je všetko. Na žiadne peklo neverím. A deti alebo vnúčatá nepresviedčam o neexistencii Ježiška počas Vianoc a podobne. Skrátka v tomto smere som ťažký prípad.

vedela by som ti oponovať..ale načo?..
moja viera ma uči byť tolerantna a láskava..)))
tak..ži vo svojom logickom vysvetleni veci..
..mne je s tym mojim vysvetlením krásne..))

Je zaujímavé, že raj sa už tak často nespomína. Kedysi to boli najväčšie kontrasty peklo a raj. Nebo má minimálne dva významy. Tiež neviem ako by som ten druhý definovala. Prikláňam sa viac k reálnemu svetu.

vyvinie :) aj Kapišinský pri svojom rozhľade priznal, že nevie presne odpovedať...a tak asi závisí od ľudí, aké odpovede si prisvoja...podobne aj ja mám nejaký svoj názor na to, čo je nebo a ako svet funguje :) dnes som umyla všetky okná v byte, aby som videla tú nádheru, stromy, oblaky na nebi aj vežu :)

hm a neverím v život po smrti, ani v Boha, skôr v pocity zázračna, ktoré človek pociťuje v interakcii so svetom a domnievam sa, že podobne je to aj s nebom, dnes nie je nedosiahnuteľnou métou a už v 18. st. sa teist. filozofi snažili upriamiť pozornosť veriacich na tento svet a život na zemi...preto žime teraz a tu tak, aby sme sa nemuseli spoliehať na to, že ak náhodou skutočne existuje pekelná brána, bude stačiť úprimné oľutovanie necnostného života po smrti na to, aby sme boli spasení...pekelné muky už nie sú hrozbou, peklo stratilo moc nad mnohými ľuďmi a podľa mňa je pekné, ak aj napriek tomu žijú normálne, vážiac si svojich predkov, život a aj to, že sa s údivom pozrú na to naše spoločné obrovské modré nebo ;)

užívanie drog. Koľkí si myslia, že vstúpia do raja, keď si dajú dávku a pritom na konci ich čaká peklo. Peklo psychické, ale aj fyzické. A koľkí neprežijú... a potom dušička už len do "nebíčka".

nech mi je odpustené, že spomeniem práve umelcov. V čo veríme je naša súkromná vec, tak ako je až intímnou záležitosťou spovedať sa verejne zo svojich hriechov. U niektorých, najmä mladých blogerov, som si všimla, že sa radi chvália tým akí sú hriešni, vulgárni, ako im je všetko u "p.dele". A pritom by ste boli prekvapení koľkí z nich chodia do kostola a nahlas sa tam modlia (viem to od jedného dievčaťa, ktoré pozval takýto "tvrďas" namiesto na rande do kostola.)

pokrytectvo...

..dufam, ze ti bude stale len a len krasne a nic ta nikdy nebude boliet...ti to prajem z celeho srdca..

kedysi sa predbiehali vo vyhláseniach, že nechodia do kostola, nieto ešte, že by boli veriaci. A dnes je to naopak. Napriek všetkému, kostoly sú stále plné.

Ua rada navštevujem kostoly ako kultúrne pamiatky.

Mali by sme si vytvárať atmosféru dôvery aj navzájom, aby sa niekto nebál prezentovať svoju vieru. Mali by sme vedieť tolerovať odchýlky trebárs od väčšiny.

dakujem..ale to nie je možne...bude ma bolieť..pretože som hriešna..))))
ale..to je nasledok mojej slobodnej vôle..)))

martha...su mi divne tvoje slova..
najprv sa tu k nemu modliš..dakuješ..a tak..
a potom tu ideš o pokrytectve..

asi niečo na tom bude..)))

mimochodom: z kostola som prišla..pokoj ma naplňa..)))

a tak to pomenovala Dia. Ja som iba potvrdila, že sú aj také prípady. To sa predsa nevzťahovalo na niektorého diskutéra. Moja jedna sestra chodí do kostola každú nedeľu, druhá vôbec a ja som niečo medzi nimi. Veď som vysvetlila pri básni, že v ten istý deň som spontánne išla do kostola. Nikoho som sa tým nechcela dotknúť...

a neodsudzuj slobodnu vôlu inych..

za komunizmu nechodili..odsudzovali..
teraz možno prave za to pykaju..

to nemusi byť o pokrytectve..to môže byť o strachu..o poznaní..o presvedčeni..

v živote človeka stači jedna tragédia,a tá jeho bytie obráti na ruby..u niekoho sa tak udeje aj bez tragedie..u niekoho nikdy..

"a neodsudzuj slobodnu vôlu inych.. " Práve že ja
nabádam k tolerancii. A pripúšťam, že väčšina sú veriaci. P.S. K tolerancii patrí aj akceptovanie môjho postoja. Je Ti Tvoj neberiem. Žiaľ, už musím končiť. Práca volá! Ďakujem všetkým za záujem o debatu. Dobrú noc.

ale to o tom pokrytectve znelo ako odsudenie..

ja tvoj postoj akceptujem..len sa mi nezda "normalne" veriť len vtedy,ked potrebujem..

tak ako si dala najavo svoj postoj,tak ho dávam tymto aj ja..
dobru noc..

mne je v podstate jedno, či sa ľudia v bežnom živote chvália svojimi hriechmi (mám na mysli to, čo spomenula Martha vyššie o mladých ľuďoch) a potom poctivo a horlivo navštevujú kostoly...len som konštatovala, že je to pokrytecké, ak to, k čomu sa modlia nevnášajú aj do svojich životov...či to odsudzujem? vlastne mi to nie je úplne jedno...nepáči sa mi to ME ;) a nejde o ľudí, ktorí by mali mať strach z priznania sa k viere...

niekto chodi do kostola z presvedčenia..niekto chodi z donútenia..niekto z povinnosti..a tak..

nemôžte všetkých veriacich súdiť podla hrstky rebelujúcej mládeže..

ked som mala okolo 20tky..3 roky som nechodila do kostola..zanevrela som na Neho..uplne Ho odvrhla..ale..vrátila som sa..a On ma prijal..rešpektujúc moju slobodnú vôľu..rešpektujte ju aj vy..

nedavno som citala zaujimavy nazor, ze to , co zijeme teraz tu je ocistec...pozrime na nase dni...kolki mozeme povedat, ze su plne stastia,pohody, ze nas nepostihlo ani najmensie trapenie, ziadny problem, bolest, neprijemnost, zrada, strata, sklamanie...
nas zivot sa sklada z criepkov, ktore su mnohofarebne. Zalezi len od nas, ako sa k problemom postavime, ako pouzijeme rozum, srdce, vnimavost...
Dalsia otazka- preco sa uz od narodenia tak diametralne lisia podmienky jednotlivym ludom? Niekto sa narodi do prepychu, niekto do biedy, niekto chory, niekto hned zomiera, niekto ma pred sebou krasnu rovnu cestu... Vraj je to preto, lebo sa znova a znova vraciame na tento svet, aby sme napravili to, co sme nestihli v minulych zivotoch a pokial sa nam vsetko nepodari tak, ako by malo, pokial nepochopime, ako treba zit, budeme tu znova a znova. Vraj...

mam velmi dobreho priatela, hlboko veriaceho cloveka, ktory vravi, ze krestanstvo na viacere zivoty neveri, vraj sme tu len jeden raz. Vediem s nim dlhe debaty o vsetkom, co ma trapi, pretoze moja viera nie je taka, aka je ta jeho. On ma vo vsetkom jasno, ja zase pochybnosti. Neustale sa objavuje nieco nove, co ma este viac "rozhodi" a nezodpovedane prevazuje nad zodpovedanym. Aka je pravda?

ľudí, nie o všetkých veriacich ;) ale aj oni tam chodia možno z donútenia a povinnosti...kde je potom tá slobodná vôľa, hm? tí, čo tam chodia z donútenia a povinnosti, sú podľa mňa pokrytci, pretože klamú nielen seba, ale aj okolie...alebo len to okolie, ak chceš

Niekedy je polemika na tému viery dosť problematická, neraz vyhrocuje aj vzťahy. Ale hlavne, že obaja aspoň viete čomu chcete veriť (ak som to správne pochopila). Aj ja hľadám odpovede na otázky, rada sa zamýšľam nad niektorými vecami, ale vôbec sa netrrápim nad tým či a kedy sa dozviem niečo viac. Poznaniu nechávam voľný priebeh. Nie je moja najhlavnejšia priorita. A navyše, zatiaľ sa nikam neponáhľam.

a v nazoroch na vieru a veci kolo nej sa nezhodli..)))

viera je o vnutornom pohlade..o tebe samom..
včera v kostole knaz pri kazni riekol..kresťan by mal byť vesely..)))
som kresťankou..

Dia..možno pokrytci..možno slabosi..ktoho vie?..
v podstate to je jedno..

ale..ak tam ide z donútenia,možno svoj nazor zmeni..
ak tam nepôjde vôbec,možno stratí aj to málo,čo má..

neviem..fakt je to na každeho rozhodnuti..ja som nikdy neriešila,prečo tam chodi ten,alebo onen..
Ja tam chodim..A nechodím tam preto,že musím..ale preto,že chcem..

To by mal byť najsprávnejší prístup. Rodičia spravidla nedávajú deťom na výber, ale keď sa tie deti stanú dospelými určite si nájdu tú najvhodnejšiu cestu...

moji rodičia ma nikdy k viere neviedli, ale už ako 10 ročná som potrebovala veriť, sama od seba, začala som poctivo chodiť do kostola, nik ma nenútil a hľadala som to, čo mi chýbalo, pokoj, ten povznesený pocit v duši, ktorý som videla vo veriacich...ale nestalo sa nič...po dvoch rokoch som to nechala tak...a začala som hľadať inde, vo filozofii, skúmala som iné názory na svet, podstatu dobra a zla, slobodnej vôle, napísala o tom aj diplomku a dospela k akej takej predstave...a našla som pokoj, aj keď stále bojujem s "démonmi", akoby som niečo pochopila a tiež je mi fajn...aj keď trošku ľúto, že neverím...pravda ma oslobodila, moja pravda, možno nepravdivá, ale oslobodila :) a to je všetko, neberiem nikomu jeho vieru, pocit pokoja, pretože viem, aký je dôležitý...

ako 10ročná som sa bála konca sveta, cítila som sa veľmi hriešna, znečistená a mala potrebu odprosiť každý jeden deň svojho dovtedajšieho života...do konca sveta totiž zostávalo presne 10 rokov a ja som nechcela trpieť aj po smrti...

3 roky..3 roky debaty s ateistami..i s kňazmi..i s bohoslovcom..ale ten po debate so mnou vystúpil zo seminára..))))..ale..stálo to za to..vrátila som sa..z ničoho nič..jedného dňa som vstala a vybrala sa do kostola..a tam som pocitila,že už nie som tou,čo som bola..že už som ina..

a stalo sa to presne po návšteve Matky..o ktorej som aj v blogu písala.
ak vieš..

ale..samozrejme,že nie som horlivy kresťan..preto som aj "trestana"..pretože..diabol pokúša..a ja mu nie vždy odolám..darmo raz..som len slaby človiečik..voči vyššej moci..

tú Matku, každý sa hľadá a raz nájde, no nemusí to dopadnúť rovnako ;)

a sonduje čo je mu najbližšie... Kto potrebuje porovnáva. Je dobré prečítať si o tom niečo. Kto je sám presvedčený, snaží sa presviedčať aj iných. Ja som stále v štádiu, že presviedčam samú seba.

tiež som tak k Nemu prišla..niekto mi rozpraval o svojom vnímaní..

a uplne najkrajšia bola debata v trojici..neveriaci..kňaz..a ja - rebelujúca..)))

vtedy si človek vela veci vyjasni..a nielen o viere..))

v diskusii sa môžeš rýchlejšie dostať aj k odpovediam na svoje otázky.

Nikdy nevie povedať ako to naozaj je.

svoje ilúzie.