Martha Bielska

Kde si bol, keď veľmi bolo treba?
Beznádej, trápenie, bolesť, láska, bieda,
to všetko s tebou súvisí, vo všetkom máš prsty,
choval si sa podivne, mysliac si "mam ťa v hrsti".

Kolená obité z tých nekonečných pádov
už celkom zabudla som, že som bola mladou,
mala sny a túžby, nechcela byť sama,
túžila niekam patriť, nevídať toho pána
čo vedľa mňa tu žije vo svojom vlastnom svete
sťa v pavučine drží ma, nechcem viac už tie siete
zlepený život z omylov, to ukončiť raz treba,
vraj nikdy nie je neskoro, hlavne je viac sa nebáť.

Rovnobežky našej cesty, je to možné, že sa pretli?
Vo Vesmíre niečo buchlo, preto sme sa asi stretli.
Stalo sa, je za nami zničených mnoho dní,
začnime znova každý sám, radšej už zabudni,
že patrili sme k sebe, trpeli v tomto zväzku
vykročme teraz každý sám, vyberme správnu cestu.
Viac sa už nespýtam, kde si bol, keď veľmi bolo treba.
Ak budem hľadať niekoho, nebudem hľadať teba.

Autorka: Hanka

Predchádzajúca báseň tu

Ďalšia báseň tu